Čaga, Cordyceps a Reishi – čo majú tieto zvláštne slová spoločné?

Možno ste už o nich počuli, možno nie, každopádne, si o týchto zvláštne znejúcich slovách povieme niečo viac. O čo ide, čo sa s nimi robí a ako nám môže Čaga sibírska, Reishi a Cordyceps pomôcť?

Nadmerná urbanizácia posledných desaťročí výrazne znečisťuje životné prostredie a spôsobuje oxidačný stres v živých organizmoch, čo sa odráža na čoraz častejších poruchách metabolizmu. Oxidačný stres vzniká pri nedostatku antioxidantov v organizme a ich doplnením sa organizmus opäť dá do rovnováhy a zabráni poškodeniu buniek voľnými reaktívnymi elektrónmi. A práve preto je veľký dopyt po biologicky aktívnych látkach s antioxidantami, ktoré sa aktívne hľadajú v prírodných zdrojoch. Je známe, že vyššie rastliny predstavujú výborný zdroj biologicky aktívnych látok, teda antioxidantov. Avšak na základe dostupných štúdií vieme, že drevokazné huby, teda tie čo žijú na dreve, sú jedným z najlepších zdrojov pre tieto účely a už tisícročia sa používajú v tradičnej čínskej, japonskej, vietnamskej či kórejskej medicíne (1).

Cordyceps

Cordyceps je liečivá huba známa aj pod názvom Húsenica čínska, ktorá parazituje na telá hmyzu, najčastejšie na larvy motýľov. Pochádza z Ázie a patrí do skupiny vreckatých húb. Najrozšírenejšia je v Himalájach, kde sa jej dobre darí vďaka priazivému prostrediu. Cordyceps má hlboké korene v tradičnej čínskej a tibetskej medicíne, kedy mu boli pripisované pozitívne účinky na skoro všetky vtedy poznané choroby (4).

Na základe dnešných štúdií vieme, že Cordyceps má najsilnejšie účinky pri liečbe chorôb pečene, obličiek, kardiovaskulárneho systému, respiračného, pohlavného ale aj nervového systému. Nepálčania ho využívali pri liečení hnačky, bolesti hlavy alebo kašľa. Je používaný pri astme, reumatoidnej artritíde, bronchitíde, tuberkulóze, zvyšuje produkciu ATP, spomaľuje starnutie a tiež slúži ako antidepresívum. Má vysoký obsah antioxidantov, nenasýtených mastných kyselín, esenciálnych olejov, vitamínov skupiny B a K, sacharidov či bielkovín. Cordyceps je tiež známy aj vďaka svojim antibakteriálnym, anti-mykotickým, protizápalovým, anti-diabetickým, proti rakovinotvorným, prosexuálnym, imunomodulárnym a anti-HIV účinkom. Odporúča sa užívať starším ľuďom alebo športovcom, pretože zlepšuje fyzickú výdrž (5).

Možno ste už o nich počuli, možno nie, každopádne, si o týchto zvláštne znejúcich slovách povieme niečo viac. O čo ide, čo sa s nimi robí a ako nám môže Čaga sibírska, Reishi a Cordyceps pomôcť?

Nadmerná urbanizácia posledných desaťročí výrazne znečisťuje životné prostredie a spôsobuje oxidačný stres v živých organizmoch, čo sa odráža na čoraz častejších poruchách metabolizmu. Oxidačný stres vzniká pri nedostatku antioxidantov v organizme a ich doplnením sa organizmus opäť dá do rovnováhy a zabráni poškodeniu buniek voľnými reaktívnymi elektrónmi. A práve preto je veľký dopyt po biologicky aktívnych látkach s antioxidantami, ktoré sa aktívne hľadajú v prírodných zdrojoch. Je známe, že vyššie rastliny predstavujú výborný zdroj biologicky aktívnych látok, teda antioxidantov. Avšak na základe dostupných štúdií vieme, že drevokazné huby, teda tie čo žijú na dreve, sú jedným z najlepších zdrojov pre tieto účely a už tisícročia sa používajú v tradičnej čínskej, japonskej, vietnamskej či kórejskej medicíne (1).

Čaga sibírska (Inonotus obliquus)

Ako aj jej názov napovedá, Čagu sibírsku najčastejšie nájdeme v severných regiónoch ako je Kanada, Rusko, Sibír a severné krajiny Európy. Je to huba parazitujúca najčastejšie na strom brezy, vďaka čomu je bohatá aj na zložky ako betulín a kyselinu betulínovú. Tie sú známe svojimi zdravotnými benefitmi pri boji s rakovinou, artritídou, cukrovkou ale aj vďaka anti-mikrobiálnym a hepatoprotektívnym účinkom (regenerujú pečeň) (1).

Čaga je veľmi známa v tradičnej medicíne a vo východnej Európe sa používa už od 12. storočia. Pripravovaná bola lúhovaním, inhaláciou alebo maceráciou na výrobu mydla, ktoré slúžilo ako antiseptikum. V Rusku bola dlho používaná na liečbu nádorov a zápalov. Hovorí sa, že Kyjevský princ sa vďaka užívaniu čagy zbavil nádoru na perách. V roku 1955 Zdravotníctvo Sovietskeho zväzu zapísalo odvar z čagy do tamojšieho liekopisu za predpokladu, že práve vďaka jej konzumácií v gulagoch, sa znížil počet prípadov rakoviny u populácie. Tiež bola používaná pri liečení porúch trávenia ako gastritída a vredy, alebo na prevenciu srdcových a pečeňových chorôb (2).

V štúdií z roku 2021, kde skúmali rôzne huby rastúce v Rusku na breze, bolo v Čage sibírskej nájdené najväčšie množstvo antioxidantov a antioxidačnej aktivity. Tiež obsahuje polysacharidy, triterpény a polyfenoly, ktoré sú pravdepodobne zodpovedné za väčšinu zdravotných benefitov. Jej extrakty sú aj dnes veľmi rozšírené najmä v Číne, Kórei, Japonsku, Rusku a Pobaltí práve vďaka jej priaznivým zdravotným účinkom napríklad na optimálnu funkciu srdca, a vďaka antibakteriálnym, protizápalovým, antioxidačným a proti-nádorovým účinkom (1).

Reishi (Ganoderma lucidum)

Hubu reishi môžete v našich atlasoch nájsť pod názvom Leskokôrovka obyčajná. V prírode primárne parazituje na duby, javory alebo na mŕtve drevo. Najčastejšie môže byť spozorovaná na pňoch, spadnutých kmeňoch alebo pri koreňoch živých stromov. Najviac sa jej darí v teplom tropickom klimatickom prostredí ako napríklad v subtropických regiónoch orientu, no je rozšírená na celom svete. Aj keď sa u nás radí k nejedlým hubám, reishi patrí k jedným z najznámejších liečivých húb na svete. Je prirodzene lesklá, veľká a tmavá huba s drevnatou textúrou (3).

Reishi je v tradičnej medicíne používaná už vyše 2000 rokov a pripisujú sa jej rôzne zdravotné benefity. Podľa Štátneho liekopisu Čínskej ľudovej republiky má upokojovať myseľ, zmierniť kašeľ a astmu atiež sa odporúča pri závratoch, nespavosti, búšení srdca a dychtivosti. Má terapeutické účinky, zvyšuje životnú energiu a posilňuje srdcovú činnosť, zlepšuje pamäť a spomaľuje starnutie (3).
Môže sa priamo konzumovať, no predáva sa aj ako výživový doplnok v prášku, kapsuliach alebo ako čaj, tiež ako vlasové toniká a sirupy. Obsahuje veľkú variáciu bioaktívnych molekúl ako terpenoidy, steroidy, fenoly, nukleotidy, glykoproteíny či polysacharidy. Má nízky obsah tuku a hubové bielkoviny obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny. 3 najdôležitejšie a najaktívnejšie zložky sú polysacharidy, peptidoglykány a triterpény. Tie sú známe svojimi protizápalovými, hypoglykemickými, protivredovými, antioxidačnými, antibakteriálnymi, antivírusovými, a imunostimulačnými účinkami, tiež chránia pečeň a žalúdok, regulujú glukózu v krvi a pomáhajú v boji proti rakovine (1).

Čo majú teda tieto huby spoločné?

Ak ste sa dočítali až sem, určite už poznáte odpoveď. Tieto tri liečivé parazitické huby majú bohatú históriu v tradičnej prírodnej medicíne predovšetkým v Ázií, kde sa využívali na veľké spektrum zdravotných problémov. Každá z nich je bohatá na antioxidanty, majú protizápalové a antibakteriálne účinky a predovšetkým vedia pomôcť aj pri určitých druhoch rakoviny. Takisto sú výbornými pomocníkmi pri chorobách pečene, obličiek, srdca a respiračných ochorení. Ako u všetkých prírodných liečivách, aj tu platí, že štúdií je nedostatok a vždy sa pred ich užívaním treba poradiť s odborníkmi.

Zdroje:
(1) Alexander A Ermoshin et al. (2021) Antioxidant Activity and Chemical Composition of Extracts from Fruiting Bodies of Xylotrophic Fungi Growing on Birch. Journal of Siberian Federal University. Biology. [Online] 14 (3), 339–353.
http://elib.sfu-kras.ru/bitstream/handle/2311/144321/08_Ermoshin.pdf;jsessionid=0BCF015749F207504F5468A50336288C?sequence=1
(2) Géry, A. et al. (2018) Chaga (Inonotus obliquus), a Future Potential Medicinal Fungus in Oncology? A Chemical Study and a Comparison of the Cytotoxicity Against Human Lung Adenocarcinoma Cells (A549) and Human Bronchial Epithelial Cells (BEAS-2B). Integrative cancer therapies. [Online] 17 (3), 832–843.
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6142110/
(3) Benzie, I. F. F. & Wachtel-Galor, S. (2011). Genoderma lucidum (Lingzi or Reishi). Herbal medicine: biomolecular and clinical aspects. Vol. 28. CRC Press. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK92757/
(4) Cordyceps, Housenice (video) Lekarnik.online https://www.youtube.com/watch?v=umnXxaFC_Fk
(5) Tuli, H. S. et al. (2013) Pharmacological and therapeutic potential of Cordyceps with special reference to Cordycepin. 3 Biotech. [Online] 4 (1), 1–12. https://link-springer-com.ezproxy.is.ed.ac.uk/article/10.1007/s13205-013-0121-9

Produkty v článku: